V tejto sekcii budeme uverejňovať informácie o novo sa vyskytujúcich parazitických ochoreniach, ktoré ohrozujú našich psích a mačacích spoločníkov.

V prípade záujmu o vyšetrenie prejdite do sekcie Diagnostické centrum, prípadne kontaktujte: cabanova@saske.sk



Angiostrongylóza


Angiostrongylóza je srdcovo-pľúcne ochorenie psov, ktorého pôvodca je parazitický červ Angiostrongylus vasorum. Prvý nález zaznamenal Serres v 1853 vo francúzskom Toulouse v srdci dvojročného psa plemena pointer. Práve kvôli krajine prvého nálezu dostal tento parazit prezývku Francúzsky srdcový červ. V roku 2012 bol zanamenaný aj prvý prípad infekcie psa na území Slovenska. Odvtedy prebieha rozsiahly výskum a zaznamenaných bolo už viacero prípadov z rôznych územi Slovenska.

Životný cyklus

Vektorom ochorenia sú slimáky. Pes sa nakazí požratím slimáka alebo olizovaním slizových výlučkov z trávy alebo iných predmetov. Po požratí slimáka sa v žalúdku uvolnia larvy, ktoré prenikajú sliznicou čreva do pečene a srdca. Tu larvy dospievajú, rozmožujú sa a produkujú vajíčka. Vajíčka putujú do pľúc a liahnu sa z nich larvy. Larvy v pľúcach dráždia jedinca a sú vykašlané do ústnej dutiny odkiaľ sú znova prehltnuté, prejdu tráviacov sústavou a sú vylúčené v truse jedinca, ktorým sa šíria ďalej.
angiostrongylus2png
autor: MVDr. Jana Pipíková

Epidemiológia

Medzi najviac ohrozené patria šteňatá a mladé psy, ktoré v zápale hry požierajú samotné slimáky, alebo olizujú ich výlučky na tráve a psích hračkách, ako aj poľovnícke plemená, ktoré sú kvôli ich pracovnému využitiu viac vystavené možnej nákaze. Doterajší výskum poukazuje na výskyt ochorenia u 4,5 % psov na území Slovenska.
1b57abd6-2d2c-4385-981f-bbb15d326939jpg

Klinické príznaky a patogenéza

Klinické príznaky sa prejavujú v období medzi 25 až 128 dňom stredne závažnými respiračnými a neurologickými poruchami.  V závažných prípadoch má ochorenie fatálne následky a spôsobuje smrť infikovaného zvieraťa. Medzi najčastejšie príznaky patria kašeľ, dýchavičnosť, nevládnosť ,strata váhy, zvracanie, neurologické príznaky a poruchy zrážanlivosti krvi.

Diagnostika, terapia a prevencia

Diagnostika angiostrongylózy spočíva na vyšetrení čerstvého trojdňového trusu jedinca pomocou špecializovaných koprologických metód a následných molekulárnych analýzach (PCR). Terapia spočíva v podávaní spot on prípravkov s účinnou látkou imidakloprid/moxidektín v dvojtýždňových intervaloch, alebo prípravky na báze fenbendazolu, ktoré musia byť podávané minimálne 20 dní. Keďže ochorenie sprevádzajú často aj sekundárne infekcie je na zvážení veterinárneho lekára podávať aj doplnkovú liečbu v podobe antibiotík alebo kortikosteroidov. Preventívnym opatrením je podávanie spot on prípravkov, ale aj zabránenie požieraniu slímakov, pravidelné umývanie psích hračiek a misiek a odstraňovanie psích výkalov.
V rámci výskumu ponúkame BEZPLATNÉ vyšetrenie trusu na angiostrongylózu.  Pre viac informácií kontaktujte cabanova@saske.sk.
httpsstaticwixstaticcommediac3cfcc_4723ca4b191e471a923996b16e1a34e1pngv1fillw_406h_323al_cusm_066_100_001c3cfcc_4723ca4b191e471a923996b16e1a34e1png


Thelazióza

Pôvodcom tohto ochorenia je Thelazia callipaeda (zaužívaný názov aj „orientálny červ“), ktorý bol ešte donedávna rozšírený iba v krajinách juhovýchodnej Ázie a postupne „premigroval“ južnou Európou do našich končín. Červ je dlhý asi 1 – 1,5 cm a parazituje v oku psov, iných mäsožravcov a človeka.

Životný cyklus

Vektorom ochorenia sú drozofily (známe aj pod názvom vínne alebo ovocné mušky) druhu Phortica variegata. Hostiteľ je infikovaný larvami počas olizovania očných sekrétov touto muškou. Larvy migrujú do očných vakov a tkanív, kde dospievajú.

Epidemiológia

Prvé prípady tohto ochorenia boli zaznamenané u psov v roku 2016 na území Michaloviec, Sobraniec a Malaciek ako aj u líšok na území Východného Slovenska.

Klinické príznaky a patogenéza

Ochorenie sa prejavuje stredne závažnými príznakmi ako slzenie, zápal spojiviek a svetloplachosť. Pri premnožení parazita môže viesť aj k poškodeniu tkanív a následnému oslepnutiu.

Diagnostika a terapia

Diagnostika spočíva na základe posúdenia klinických príznakov spolu s dôkladným oftalmologickým vyšetrením, pri ktorom môžu byť viditeľné dospelé červy v očných vakoch a sklére infikovaného jedinca. Parazit je následne druhovo určený pomocou morfológie a molekulárnych metód. Terapia je najčastejšie založená na mechanickom odstránení parazitov pomocou pinzety z oka a následnom preliečení možnej sekundárnej infekcie.  Taktiež je možné aj podanie spot on prípravkov s účinnou látkou imidakloprid/moxidektín.
V rámci výskumu ponúkame BEZPLATNÚ morfologickú a molekulárnu diagnostiku extrahovaných červov z oka. Pre viac informácií kontaktujte cabanova@saske.sk.
httpsscontent-vie1-1xxfbcdnnetvt10-915665625_719025388261609_8455355272098562256_npngoh70b7192aafbb3e68a3c7a4432f4051beoe59420793

Dirofilarióza

Dirofilarióza je vektormi prenášané parazitárne ochorenie mäsožravcov, hlavne psov a mačiek ale náhodným hostiteľom môže byť aj človek. Toto ochorenie je vyvolané parazitickými nematódmi a to prevažne Dirofilaria immitis a Dirofilaria repens. Donedávna predstavovali infekcie závažný zdravotný problém u psov najmä v Kanade, Afrike, Austrálii, Ázii a v južnej Európe. Zmena klimatických podmienok ako aj cestovanie so psami do oblastí s vysokým výskytom napomáha rozširovaniu dirofilariózy do oblastí, kde ich výskyt predtým zaznamenaný nebol.

Dnes je dirofilarióza bežne sa vyskytujúcim ochorením na našom území!

Životný cyklus Dirofilaria immitis

 Rozšírenie tohto druhu je celosvetové, v oblastiach trópov, subtrópov a mierneho pásma. Definitívnym hostiteľom dirofilárií je najčastejšie pes domáci, ale aj dingo, vlk, líška, kojot, fretka, uškatec, mačka domáca, aj mačka divá. Prenášateľom a zároveň medzihostiteľom parazita sú rôzne druhy komárov. Človek, ale aj niekotré iné cicavce, môžu slúžiť ako náhodní hostitelia, u ktorých životný cyklus parazita nie je dokončený.  Životný cyklus D.immitis zahŕňa päť larválnych štádií (L1-L5). Po párení samica uvoľňuje mikrofilárie (L1) do krvného obehu hostiteľa, kde môžu byť prijaté cicajúcimi komármi. Po 2-4 týždňoch sa v organizme komára vyvinie infekčná larva. Za ideálnych podmienok celý životný cyklus trvá 184-210 dní. Pretože len zrelé červy sú schopné reprodukcie, u psov mikrofilárie nachádzame až o 6-8 mesiacov po počiatočnej infekcii.

httpsstaticwixstaticcommediac3cfcc_80a3f041e2c3472d9f839504d9b65ebbjpgv1fillw_408h_285al_cq_80usm_066_100_001c3cfcc_80a3f041e2c3472d9f839504d9b65ebbjpg
autor: MVDr. Jana Pipíková

Životný cyklus Dirofilaria repens

Dirofilárie parazitujú hlavne u psov, existujú však aj správy o nakazení mačiek, levov a líšok. Prípady nakazenia boli zaznamenávané aj u ľudí. Tento druh je rozšírený v južnej a východnej Európe, Afrike a Ázii. V posledných rokoch je tento parazit čoraz častejšie nachádzaný aj v chladnejších klimatických oblastiach, kde sa predtým nevyskytoval (Francúzsko, Nemecko, Poľsko). Životný cyklus D.repens podobne ako u D.immitis zahŕňa päť larválnych štádií (L1-L5). Oplodnená samica produkuje mikrofilárie (L1) do krvného obehu hostiteľa. Vývin v medzihostiteľovi trvá v závislosti od druhu medzihostiteľa a teploty prostredia minimálne 10 a maximálne 21 dní (pri teplotách 24-27 °C). Po nakazení ďalšieho definitívneho hostiteľa larvy ostávajú v podkoží, kde dosahujú zrelé štádium. Prepatentná perióda je 27-34 týždňov.

Humánne prípady dirofilariózy

Prvý prípad dirofilariózy u človeka na území Slovenska bol zaznamenaný už v roku 2007. Človek je náhodným hostiteľom dirofilariózy u ktorého väčšinou parazit nedospieva a teda nepredukuje nové larvy - mikrofilárie. Parazit sa nachádza prevažne v podkoží a svalovine,často ho nájdeme aj v oku. V podkoží vytvára noduly, ktorých spievodnými príznakmi sú svrbenie a začervenanie. Často sa však stretávame s asymptomatickými prípadmi. Diagnostika je u ľudí náročnejšia ako u zvierat, keďže v krvi nezachytávame mikrofilárie. Humánne prípady dirofilariózy teda najčasťejšie diagnostikujeme pomocou priameho dôkazu - teda červa chirurgicky odtráneného z podkožia pomocou morfologických štruktúr a PCR analýzy.

Prenos dirofilariózy na človeka vždy prebieha cez medzihostiteľa a to komára! Preto sa nemúsíte obávať nákazy priamo od Vášho psa.

Epidemiológia

Od roku 2005 sme zaznamenali viac ako 400 prípadov dirofilariózy u zvierat a ľudí na území Slovenska!
httpsstaticwixstaticcommediac3cfcc_5e2b925a06694d5e8a6baa10c0c36772pngv1fillw_719h_483al_cusm_066_100_001c3cfcc_5e2b925a06694d5e8a6baa10c0c36772png

Klinické príznaky a patogenéza

Podkožná forma dirofilariózy je spôsobená druhom Dirofilaria repens. Patogenita D. repens  je často podceňovaná. Hoci je podkožná dirofilarióza zvyčajne bez klinických príznakov, parazit môže spôsobovať oportúnne infekcie s potenciálne závažnými kožnými symptómami. Najčastejšie ide o kožné zmeny charakteru začervenania, pľuzgierikov, alopécie, hyperpigmentácie, lichenifikácie, krúst, nodulov, opuchov a sekundárny pruritus. Môže dochádzať aj ku vzniku orgánových tromboembolických zmien.

Srdcová forma dirofilariózy je spôsobená druhom Dirofilaria immitis (vlasovec psí). Tento druh často spôsobuje závažné srdcové ochorenie u psov . Červy zapríčiňujú mechanickú prekážku v krvnom obehu, ktoré sa spočiatku prejavuje kašľom, stratou hmotnosti a intoleranciou záťaže, neskôr dušnosťou a nakoniec zlyhaním srdca a obličiek.

Diagnostika, terapia a prevencia

Na diagnostiku mikrofilárií je potrebná nezrazená krv. Psovi sa krv odoberá z ciev buď z hrudníkovej alebo panvovej končatiny. Do doby vyšetrenia sa skúmavky s krvou skladujú v chladničke pri teplote okolo 4 °C. Základnou diagnostickou metódou je Knottov modifikovaný test a následná detekcia mikrofilárií pod mikroskopom. Na odlíšenie druhov dirofilárií sa používajú špecifické molekulárne metódy (PCR), prípadne farbiace histochemické metódy. Nakoľko sa psy stávajú mikrofilaremickí až po 6-8 mesiacoch po nakazení (dlhý vyvinový cyklus parazita), je potrebné vyšetrenie opakovať každých 6 mesiacov, resp. psy sa začínajú vyšetrovať až od veku 6 mesiacov. Terapia spočíva v podávaní spot on prípravkov s účinnou látkou imidakloprid/moxidektín v dvojtýždňových intervaloch.Mnoho infikovaných psov nepreukazuje žiadne klinické príznaky a stáva sa tak zdrojom infekcie pre ďalšie zvieratá a pre človeka. Nakoľko je liečba dirofilariózy zdĺhavá a nie vždy úspešná, je potrebné sa zamerať na jej prevenciu. Preventívne by sme mali psíkovi zabezpečiť prípravok s repelentným účinkom (obojky, spot on prípravky) počas celej doby aktivity komárov.

d9434e8599a249ab8767b2d86305b2c5jpg