V tejto sekcii nájdete informácie o závažných parazitozoonóznych ochoreniach človeka.

V prípade záujmu o vyšetrenie prejdite do sekcie Diagnostické centrum, prípadne kontaktujte: antolova@saske.sk

Echinokokóza


Helmintozoonóza spôsobená larválnymi štádiami drobných pásomníc z rodu Echinococcus.

Pôvodca ochorenia – V Európe sa vyskytujú dva druhy: Echinococcus granulosus (pásomnica psia), ktorý parazituje v tenkom čreve psa a iných psovitých mäsožravcov a Echinococcus multilocularis (pásomnica líščia), parazit líšky, prípadne iných voľne žijúcich a domácich mäsožravcov. Dĺžka tela dospelých pásomníc je len 1 až 3 mm; ich telo sa skladá z 3 až 4 článkov. E. granulosus u človeka vyvoláva cystickú echinokokózu, E. multilocularis alveolárnu echinokokózu.

Životný cyklus

Dospelé pásomnice žijú v tenkom čreve mäsožravcov (1). Posledné gravidné články obsahujú vajíčka, ktoré sa trusom dostávajú do vonkajšieho prostredia, kde sa nimi nakazia medzihostitelia (2-3). Medzihostiteľom E. granulosus sú rôzne bylinožravce (4) (hovädzí dobytok, ovce, kone), medzihostiteľom E. multilocularis sú drobné cicavce, predovšetkým hlodavce. Príležitostným medzihostiteľom oboch pásomníc môže byť aj človek. V tráviacom trakte medzihostiteľa sa z vajíčka uvoľní larva (onkosféra), ktorá je krvou a lymfou zanesená do rôznych orgánov (pečeň, pľúca, mozog, kosti) a vyvíja sa na larválne štádium. Larválnym štádiom E. granulosus je unilokulárna (jednokomorová cysta) (5), pri E. multilocularis multilokulárna (mnohokomorová) cysta. Definitívny hostiteľ sa nakazí požratím orgánov obsahujúcich echinokokové cysty s vyvinutými skolexami (budúcimi hlavičkami pásomníc) (6-7). V čreve definitívneho hostiteľa sa z cýst uvoľní hlavička pásomnice a parazit dorastá do dospelého štádia. U človeka sa echinokokóza vyvíja po požití vajíčok pásomnice. Rizikovými faktormi sú úzky kontakt so psami a inými mäsožravcami, nedodržiavanie hygieny pri pobyte v prírode a práci v záhradkách, či v lese, kde môže byť pôda kontaminovaná vajíčkami parazita.


ivotn cyklus cyklus E granulosus

cyklus Echinococcus granulosus
autor: MVDr. Jana Pipíková

ivotn cyklus E multiocularis

Životný cyklus E. multiocularis
autor: MVDr. Jana Pipíková

Epidemiológia

Rizikovými faktormi sú úzky kontakt so psami a inými mäsožravcami, nedodržiavanie hygieny pri pobyte v prírode a práci v záhradkách, či v lese, kde môže byť pôda kontaminovaná vajíčkami parazita. Na území Slovenska bol v posledných rokoch zaznamenaný vysoký výskyt E. multilocularis u líšok, a to predovšetkým v severných okresoch, kde je prevalencia parazita u týchto zvierat okolo 40-60 %. Od roku 2000 do roku 2008 bolo na Slovensku diagnostikovaných 11 prípadov alveolárnej echinokokózy.

Klinické príznaky a patogenéza

Echinokokové cysty u človeka vznikajú najčastejšie v pečeni. Svojim rastom deštruujú okolité tkanivo a pri ich prasknutí sa môže dostaviť prudká alergická reakcia až anafylaktický šok. Alveolárna cysta je navyše charakteristická infiltratívnym rastom a má vlastnosti malígneho nádoru – môže metastázovať do iných orgánov. Navyše, inkubačná doba pri alveolárnej echinokokóze je veľmi dlhá, pri môže dosiahnuť 5-15 rokov.

Diagnostika, terapia a prevencia

Diagnostika echinokokózy je veľmi náročná a opiera sa o nález parazitárnych cýst pomocou zobrazovacích metód (sonografia, počítačová tomografia). Zároveň sa používajú sérologické metódy. Jedinou efektívnou formou terapie pri cystickej echinokokóze je chirurgické odstránenie cysty. Pri alveolárnej echinokokóze sa robí radikálna resekcia orgánu a vo väčšine prípadov sa doživotne podávajú prípravky na báze albendazolu alebo mebendazolu. Prevencia spočíva v dodržiavaní osobnej hygieny pri kontakte so psami a inými mäsožravcami, pri pobyte v prírode a v pravidelnom odčervovaní domácich mäsožravcov. Pri cystickej echinokokóze je prevencia zameraná aj na bezpečné odstraňovanie odpadkov z bitúnkov a ich zákaz ich skrmovania psom.


Trichinelóza

Trichinelóza patrí medzi najrozšírenejšie zoonózy na svete. Bola diagnostikovaná u zvierat a ľudí na celom svete s výnimkou Antarktídy. Pôvodcom trichinelózy je oblý červ z rodu Trichinella (tzv. svalovec). V súčasnosti je známych 8 druhov, z ktorých je 5 kapsulotvorných, to znamená, že ich svalové larvy sú opúzdrené (T. spiralis, T. nativa, T. britovi, T. nelsoni a T. murelli), a 3 nekapsulotvorné (T. pseudospiralis, T. papuae a T. zimbabwensis). Dĺžka dospelých červov dosahuje niekoľko milimetrov, larvy sú dlhé niekoľko desatín milimetra.

Životný cyklus

Pre životný cyklus trichinel je charakteristické, že ten istý živočíšny organizmus je na začiatku vývinu parazita definitívnym hostiteľom a na jeho konci medzihostiteľom. Hostiteľské spektrum trichinel je veľmi široké, od všežravcov, mäsožravcov, hlodavcov, vtákov až po človeka. Človek sa nakazí konzumáciou mäsa obsahujúceho infekčné larvy. Po natrávení mäsa v žalúdku sa larvy uvoľnia a prechádzajú do tenkého čreva, kde pohlavne dozrievajú a samičky začnú produkovať larvy, ktoré sa krvou a lymfou dostávajú do kostrových svalov a rôznych orgánov. Tu sa larvy špirálovito skrútia a u kapsulotvorných sa vytvára púzdro. Opúzdrené larvy trichinel môžu u človeka prežívať viac ako 30 rokov.



autor: MVDr. Jana Pipíková

Epidemiológia

Ľudské prípady trichinelózy boli registrované v 55 krajinách sveta, pričom vznik infekcie bol vždy striktne viazaný na konzumáciu surového alebo tepelne neopracovaného mäsa rôznych druhov zvierat. V európskych krajinách sa trichinelóza vyskytuje s veľmi rozdielnou incidenciou. Napríklad v Rakúsku nebol zaznamenaný žiaden prípad infekcie človeka od roku 1970. Asi 50 rokov nebol registrovaný ani jeden prípad trichinelózy u človeka alebo ošípanej v Českej republike. Naopak, vo Francúzsku sa humánne prípady infekcie vyskytujú každoročne, pričom zdrojom parazita je, okrem mäsa diviakov, aj konské mäso. Podobne, hlavným zdrojom trichinelózy je konské mäso aj v Taliansku. V Poľsku a na Ukrajine sú prípady trichinelózy u ľudí diagnostikované každoročne, v Maďarsku sporadicky raz za niekoľko rokov. Najčastejším zdrojom trichinelźy v Európe je mäso diviakov, ktoré nebolo podrobené veterinárnej prehliadke, alebo mäso domácich ošípaných, ktorým boli skrmované vnútornosti nakazených diviakov alebo iných zvierat.
Kuriózne, zdrojom zatiaľ najväčšej epidémie trichinelózy v Slovenskej republike (v roku 1998 vo Valaskej), pri ktorej ochorelo 336 ľudí, boli údené klobásy, do ktorých bolo pridané mäso infikovaných psov. Pôvodcom infekcie bol v tomto prípade druh T. britovi, ktorý je menej virulentný ako druh T. spiralis.

Klinické príznaky a patogenéza

Inkubačná doba pri trichenelóze sa môže pohybovať od 1 do 28 dní, pričom závisí od počtu skonzumovaných lariev. Dospelé trichinely žijúce v tenkom čreve môžu vyvolať enteritídu, ktorá sa prejaví bolesťami brucha a hnačkami. Najnebezpečnejšia je fáza prenikania samičkou produkovaných lariev do svalov, ktorá nastáva 1 až 2 týždne od nakazenia. Objavujú sa intenzívne bolesti svalov, horúčky, bolesti pri hltaní, typické sú edémy tváre, predovšetkým horných očných viečok. Pri preniknutí lariev do srdcového svalu a mozgu môže dôjsť k fatálnej endokarditíde a encefalitíde. Vo väčšine prípadov dochádza k uzdraveniu do troch mesiacov od infekcie.

Diagnostika, terapia a prevencia

Trichinelóza môže byť diagnostikovaná priamo dôkazom lariev v bioptickom materiáli alebo nepriamo sérologickým vyšetrením. Terapia trichinelózy spočíva v podávaní prípravkov na báze tiabendazolu, mebendazolu alebo albendazolu. Prevencia je jednoznačne zameraná na dôkladnú tepelnú úpravu konzumovaného mäsa, pri ktorej dochádza k devitalizácii parazita. Trichinely sú taktiež málo odolné voči nízkym teplotám a odporúča sa preventívne zmrazenie mäsa na -15 °C až -23 °C po dobu 10 dní. Samozrejme, základom prevencie trichinelózy je veterinárna prehliadka mäsa domácich ošípaných, ale aj mäsa ulovených zvierat, čo poľovníci veľmi často nedodržiavajú.


Askarióza


Askariózu človeka vyvoláva škrkavka ľudská – Ascaris lumbricoides. Dospelé červy dosahujú dĺžku 15 až 30 cm a sú hrubé 3 až 8 mm.

Životný cyklus a epidemiológia

Jediným hostiteľom A. lumbricoides je človek. Dospelá škrkavka žijúca v tenkom čreve produkuje vajíčka, ktoré sú stolicou vylučované do vonkajšieho prostredia a stávajú sa zdrojom infekcie pre nového hostiteľa. Človek sa nakazí požitím vajíčok, ktoré kontaminujú potravu alebo vodu; často je zdrojom infekcie aj zelenina zavlažovaná odpadovými vodami z domácností. V tráviacom trakte človeka sa z vajíčok vyvinú larvy, ktoré krvnou a lymfatickou cestou migrujú do pečene, kde sa ďalej vyvíjajú. Potom prechádzajú cez pravé srdce do pľúc, kde ostávajú asi 10 dní a dorastajú na dĺžku asi 0,3 až 1,5 mm. Z pľúcnych alveol sa hlienom dostávajú do úst a po prehltnutí naspäť do čreva, kde dospievajú. Po kopulácii samičky produkujú vajíčka (jedna samička je schopná denne vyprodukovať až 200 tisíc vajíčok). Celý vývoj v organizme človeka trvá 2 až 3 mesiace, dospelá škrkavka môže v tenkom čreve prežiť asi 1 rok.
Nedávno bolo dokázané, že askariózu človeka môže spôsobiť aj druh Ascaris suum, škrkavka žijúca v čreve ošípanej, a naopak, ošípaná môže byť infikovaná vajíčkami A. lumbricoides.



autor: MVDr. Jana Pipíková

Klinické príznaky a patogenéza

Klinický obraz pri askarióze závisí od fázy infekcie. V prvom štádiu, keď larvy migrujú cez pečeň do pľúc, sa môže objaviť horúčka, kašeľ, bolesti v hrudníku. Pri nakazení veľkým počtom vajíčok môže dôjsť k ťažkému poškodeniu pečene alebo k pneumónii, ktoré môžu byť letálne. V druhej fáze infekcie, pri ktorej sa larvy dostávajú do čreva a dorastajú do pohlavnej zrelosti, sa objavuje nevoľnosť, hnačky, žalúdočné ťažkosti; pri preniknutí škrkaviek do slepého čreva sa vyvíja apendicitída; ak sa dostanú do žlčovodov alebo žlčového mechúra môžu byť základom pre tvorbu žlčových kameňov; pri ojedinelom preniknutí dospelých škrkaviek do pečene vznikajú v jej parenchýme abscesy. Pri veľkom počte červov v čreve, predovšetkým u detí, môže dôjsť až k jeho obštrukcii. V čreve žijúce škrkavky negatívne ovplyvňujú absorpciu živín a vedú k poruchám výživy ako je malabsorpcia vitamínu A a laktózy.

Diagnostika, terapia a prevencia

Jednoduchou diagnostickou metódou je detekcia typických hrubostenných vajíčok v stolici. Pri pľúcnej forme askariózy je diagnostika založená na dôkaze lariev v spúte a alebo na dôkaze protilátok sérologickými metódami. Na terapiu sa používa piperazín a levamizolové prípravky. Prevencia spočíva v dodržiavaní hygienických zásad (osobná hygiena pri práci s pôdou, umývanie ovocia a zeleniny), v bezpečnom odstraňovaní ľudských fekálií a v zákaze hnojenia poľnohospodárskej pôdy odpadovými vodami.

Toxoplazmóza

Zoonózna parazitárna infekcia vyvolaná prvokom Toxoplasma gondii, charakterizovaná širokou škálou príznakov. Pôvodca ochorenia – Toxoplasma gondii patrí k najrozšírenejším parazitickým prvokom na svete. Vyskytuje sa v troch vývinových formách (tachyzoit rožkovitého tvaru, guľovitá tkanivová cysta a oocysta).

Životný cyklus a epidemiológia

Vývin parazita je nepriamy. Definitívnym hostiteľom sú mačky a mačkovité šelmy, medzihostiteľmi rôzne druhy stavovcov vrátane človeka. Mačka vylučuje v truse infekčné oocysty do vonkajšieho prostredia. Medzihostiteľ sa nakazí požitím týchto oocýst. V organizme medzihostiteľa sa oocysty natrávia a menia sa na tachyzoity, ktoré krvou a lymfou prenikajú do rôznych orgánov, kde vytvárajú tzv. tkanivové cysty. Človek sa môže nakaziť niekoľkými spôsobmi:

- požitím oocýst vylučovaných trusom mačiek a mačkovitých šeliem

- konzumáciou surového alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa obsahujúceho tkanivové cysty

- transplacentárne – pri primárnej infekcii matky počas tehotenstva dochádza k prenosu infekcie cez placentu na plod

- transplantáciou alebo transfúziou krvi


autor: MVDr. Jana Pipíková

Klinické príznaky a patogenéza

Získaná forma toxoplazmózy prebieha väčšinou bez akýchkoľvek klinických príznakov. Klinické príznaky sa prejavujú asi iba u 1 % infikovaných osôb a sú charakterizované horúčkou, zdurením lymfatických uzlín, únavou, bolesťami svalov a hlavy. Nebezpečná je primoinfekcia u tehotných žien (prvý kontakt ženy s parazitom počas tehotenstva), ktorá vedie k predčasnému odumretiu plodu a potratu, prípadne sa vyvíja tzv. kongenitálna (vrodená) toxoplazmóza, ktorá sa u novorodenca prejavuje ťažkými degeneratívnymi zmenami, ako je mikrocefália, hydrocefália (vodnatieľka mozgu), mikroftalmia (malé očné gule), kalcifikácia mozgu, mentálna retardácia.

Diagnostika, terapia a prevencia

Diagnostika toxoplazmózy je veľmi zložitá; najčastejšie sa používajú rôzne sérologické metódy na dôkaz protilátok a molekulárne metódy (PCR) na priamy dôkaz parazita v telových tekutinách a orgánoch. Na terapiu sa používa kombinácia pyrimetamínu a sulfónamidov, ktorá je účinná na tachyzoity; na tkanivové cysty je účinný iba azitromycín. Prevencia spočíva v dodržiavaní hygienických zásad pri kontakte s mačkami (hlavne u tehotných žien) a pôdou a v zákaze konzumácie surového alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa.